top of page
Writer's picturenataliablanarova11

AKO TELO BEZ DUŠE?

Updated: Mar 12

Často si zvykneš ulietavať, rozmýšľaš, aké by to bolo, keby si bola inde alebo vlastne ani nebola?

Niekedy máš i pocit, že sa vôbec necítiš a prinajhoršom by si najradšej ani v tele nebola?



Vítaj na mojom blogu, kde Ti budem zdieľať hlboké skúsenosti z terapii, z praxe a z výcvikov. O tom, o čom sa radšej ani nehovorí. O skrytých tajoch. O niečom, čo nevidíš, ale cítiš. O tom, o čom sa v školách neučí ale ty niekde v hĺbke vieš, že to môže byť i inak, ako sa prezentuje. Často sa o tom bojíš hovoriť i svojím známym a rodine, aby si nemysleli, že si blázon. Ale, aká je vlastne realita? Veríš, že môžeš mať v sebe niečo viac, ako orgány a krv?


Ale ten pocit v tebe, že niečo nie je v poriadku. Cítiš, že nejakým spôsobom nie si na seba napojená ale nevieš si to vysvetliť a často sa Ti stáva pri stresujúcich situáciách, že od seba ešte viac vypadneš? Ako by ťa ešte viac vyplo a naspať to ide ťažšie a ťažšie?

Ani by si neverila, ako často sa toto deje a deje sa to často už v detstve, kedy prekvitáme svojou krásou a láskou, svojimi jedinečnými farbami a krehkosťou. Sme v sebe a k okoliu tak zraniteľní. Všetko vstrebávame ako špongia a ako holý fakt.

Ale čo sa môže stať, keď zažívame v rodine nepokoj, nepodporu, kritiku či nejakú formu násilia?


To najkrajšie svetlo, čo máme v sebe zhasneme, pretože cítime, že to nie je vítane. My ako deti pre svojich rodičov urobíme čokoľvek, aby nás prijali. Predsa nám ide o život. Ako deti svojich rodičov milujeme bezpodmienečne a najradšej by sme sa pre nich rozdali, zabudli na seba, roztrhali sa, aby sme mali od nich ten kúsok lásky, pozornosti, i keby to mala byt pozornosť vo forme facky ( aspoň nejaká, keď už nič). A takto náš nervový systém, naše telo, naša bytosť si vytvorí rôzne ochranné mechanizmy, ako sa od seba odstrihnúť, ako sa pretvarovať, ako nasadiť masku preto, aby sme prežili a mali tu pozornosť od našich "bohov"- dieťa vníma svojich rodičov ako svojich "bohov". Môže to nastať i skôr i v úrovni prenatálneho obdobia, že sa od seba odstrihneme, ale často sa to stáva akurát v detstve, kedy rôznymi mechanizmami a únikovými manévrami sa vyhadzujeme rôzne z tela. Tým myslím, že sa od seba odpojíme, odpojíme sa od našej podstaty a ostane len telo, ktoré poslúcha a kýva ako na povel, aby dobre bolo.


Poznávaš to?


A teraz si dospelá a cítiš, že by si sa chcela na seba napojiť, prepojiť sa na svoju podstatu, kto naozaj si, s čím si sa tu narodila a tieto ochranné mechanizmy sú tak silné, že ťa fakt nechcú pustiť k sebe a cítiš permanentný pocit ohrozenia a strachu. Môže sa ti to zrkadliť do rôznych úrovní života, najčastejšie vzťahov, ale i hojnosti, práce...


Mala som klietku. Nádherná jemná éterická bytosť, ktorá mi práve hovorila, že sa na seba nechce napojiť, že spojenie s telom je tak bolestivé a že naozaj nechce byť spojená s hmotou a ani s ľuďmi. Jej duša lietala mimo jej telo a k telu bola napojená len jemným vláknom. V hlbokom sprevádzaní, v hlbokom liečivom uvoľnení som jej vytvorila priestor, aby sama k sebe našla cestu, aby sa sama so sebou opäť stretla a sa na seba napojila. Aby nabrala opäť ako 50 ročná dôveru v seba a svoj život. Tak nádherná duša plná lásky, ktorá sa bála vstúpiť do toho tela.


Toto odpojenie od seba sa jej v živote dosť často odzrkadľovalo v podobe nerešpektu k jej osobe, ľudia si ju nevážili a i ona sama mala problém v sebe vnímať dary, to aká úžasná je. I ona sama mala problém nahliadnuť, čo v sebe má a uznať svoje kvality, pretože sa na svoje telo pozerala veľmi povrchovo a odmietavo. Čo z takého pohľadu mohlo jedine vzniknúť? No jedine disrešpekt a disharmónia, netolerancia a odpojenie, opovrhovanie a s tým spojený večný boj s hmotou a financiami.


Do tela som ju postupne usadzovala, je to proces, nech si zvykne na nový cit. ťažko to šlo hlavne cez solar plexus, ktorý mala plný seba odmietania a odmietania svojho života, plný hanby a viny. Postupne som s tým pracovala až sa postupne začala nalievať do bruška, panve, nôh. Vnímala som to akoby sa postupne začala celá rozmrazovať. Nádherný pocit prepojenia.


Do toho sa čistili rôzne presvedčenia, ktoré jej blokovali sa plne inkarnovať a ktoré museli byť pochopené.


Ako na teba pôsobí tento článok? Chcela by si sa na seba napojiť a tým viac zistíš, kto si, prepojíš sa so svojim darmi a svojou jedinečnou cestou?


Prestanú ťa trápiť také strachy a získaš nadhlad?


Ak áno, bookni si so mnou zoznamovací hovor a porozprávam Ti, čo pre teba môžem urobiť.


Teším sa na Teba a tvoju cestu.



Z lásky k vnútornému svetu, Natália

31 views0 comments

Recent Posts

See All

Comments


bottom of page